Prichádzam z večnosti a idem do večnosti. Môj život na tejto zemi je most len. Nesmiem sa tu zastavovať priveľmi. Do krás zeme môžem sa zadívať, pretože Boh ich stvoril mojej vlasti. I krásu ľudí môžem milovať, pretože Boh myslel na nich od večnosti menom ich nazval, oni sú bytie. Keď cestou zaostávajú a keď sa nemôžu odpútať od peňazí, majetku, lesku, ctibaživosti, lásky musím ísť od nich dopredu a strhnúť ich do mojej cesty večnosti. Pomôž nám, Všemohúci Bože, aby sme viac už nikdy nezabudli, že naša cesta ide z Tvojho srdca a ku nemu sa vracia. Že nie sme stvorení pre čas, ale pre večnosť.
Úryvok z "Omše nového človeka".
Preklad vo väzení v r. 1951.